Kostoly za hradbami: Pobedim

Poznáte pevnostné systémy: renesančný zámok v Bytči? barokový zámok v Holíči? Renesančný kaštieľ v Divíne? Ak áno, možno si ich budete vedieť predstaviť. Poloha v rovinatej krajine. Hradbové múry v rohoch doplnené o mohutné bašty. Stále vyzerajú veľmi nedobytne. Skúste si čosi také premietnuť na kostol. Nepredstaviteľné? Žiaden problém, tí ktorí sledujú seriál Kostoly za hradbami si môžu spomenúť na rozprávanie o kostole v Studienke, alebo v Gajaroch. Poloha v rovine, neprehliadnuteľné múry, impozantné bašty. Opevnené kostoly. Vyzerajú ako by ich jedna... akoby ich jedna firma stavala.

Rukopis architektúry takmer identický, poloha kostolov na vlas rovnaká, len písomné pramene udávajú rozpätie rokov ich vzniku tak rozmanité, že vznikne pochybnosť o stavbe v rovnakom čase. Tým si lámať hlavu nemusíme. Ľudí venujúcich sa pamiatkovým výskumom na Slovensku je stále málo.

Možno budúcnosť ukáže, že tie opevnenia naozaj jedna firma stavala (alebo aspoň majstri jednej stavebnej školy). StudienkuGajary dopĺňa tretí kostol s opevnením, z opačnej strany Malých Karpát, z obce Pobedim.

Pobedim

To impozantné opevnenie

Mária Ružôňová spolu s archeologičkou Danielou Nipčovou z Krajského pamiatkového úradu Trenčín sa okolnostiam vzniku opevnenia kostola venovali už v roku 2011. V zázname v Ústrednom zozname pamiatkového fondu č. 1299/2 pre pamiatku „múr hradbový v Pobedime uvádzajú:  Vznik fortifikačného opevnenia, podľa výsledkov rozborov archeologických nálezov, môžeme určiť do polovice 16. storočia, najneskôr do roku 1570. Jeden z dôležitých datovacích prostriedkov je určenie veku dreva, ktoré bolo zamurované do východnej steny vchodu do areálu kostola. Podľa dendro - chronologickej metódy, je toto drevo datované do 1.tretiny 17.storočia. Zároveň sa predpokladá, že opevnenie kostola sa začalo budovať v čase, kedy bolo prepošstvo obsadené evanjelikmi. V tomto období, v 1.tretine 17. storočia, bol vybudovaný vchod do areálu kostola spolu s múrom, pričom úpravy pevnostného komplexu sa realizovali v roku 1688, kedy po víťaznej bitke pri Viedni (1683) pominulo turecké nebezpečenstvo. Vznik opevnenia súvisel s tureckou expanziou na územie horného Uhorska po roku 1526, kedy sa útočiskom obyvateľov stávali hrady, opevnené miesta a fortifikácia sakrálnych stavieb. Od ostatných opevnených kostolov pod Malými Karpatmi sa pobedimské opevnenie odlišovalo mohutnými baštami.   

Pobedim                                                        . Pôvodné opevnenie pozostávalo zo štyroch nárožných bášt, neskôr kaplniek a palisádovej ohrady z drevených kolov. Bašty boli vybavené ochodzami s drevenou podlahou. Existenciu ochodzu dokladajú objavené výklenky v hornej časti kaplniek, do ktorých boli osadené drevené, hrubo opracované brvná. Najvýraznejšie boli tieto výklenky s odtlačkami brvien na juhovýchodnej kaplnke; dolný rad výklenkov sa použil na vybudovanie lešenia pri stavbe bašty. V 2.polovici 17.storočia bola vybudovaná vežička, vchod do areálu kostola, osadená v strede západnej časti opevnenia, pričom ďalší vchod do areálu kostola mohol byť v strede východnej časti pevnostného múru. Vežička mala obdobnú ochodzu ako bašty a navyše z vnútornej strany areálu kostola i arkier, drevený balkón so strieškou a s dreveným schodišťom. V tom čase v miestach palisádového opevnenia vybudovali terajší kamenno-tehlový múr so strieľňami. Ďalšie úpravy pevnostného systému máme presne datované tehlami s vročením 1688. Týmito tehlami zamurovali výklenky po drevenej konštrukcii, urobili výmurovku okolo súčasných okien a vchodov kaplniek. V tomto období boli z kaplniek a vežičky odstránené drevené ochodzy a balkón, arkier na vežičke pevnostného systému kostola. Zároveň na kaplnkách osadili kamenné ostenia okien a vchodov a podobné úpravy boli urobené aj na vchodovej vežičke do areálu kostola.“

Pobedim

Roky okolo bitky pri Moháči

29. august 1526, juhomaďarské mestečko Moháč, bojový stret vojska kráľa Ľudovíta II. a sultána Süleymana II., potupná smrť utopením uhorského kráľa v bahnistom potoku Cseke, porážka uhorského vojska, začiatok tureckej okupácie nášho územia – v pár heslách by sa dal takto definovať tento deň pre naše dejiny. Dlžný som ostal ešte konštatovanie, že historici tento dátum považujú za nástup novoveku na území Dunajskej monarchie – Uhorska.

Všetko to spomínam len preto, aby bolo jasné, prečo došlo k opevňovaniu kostolov. Trochu menej aj preto, že písať o svätom Michalovi Archanjelovi, patrónovi kostola v Pobedime, nemá význam. Mnohé o ňom bolo povedané už napríklad v rozprávaní o kostole sv. Michala v Košiciach. Ibaže prvá polovica 16. storočia nebola len o Turkoch. Napríklad v roku 1540 rektor bardejovskej školy Leonard Stöckel dokončil rukopis najstaršieho škoslkého poriadku u nás Leges scholae Bartphensis (Zákony bardejovskej školy). Hlavným vyučovacím predmetom bola latinčina. Ako jediný samostatný učebný predmet sa spomína matematika. Otázka teraz znie, dedičstvo dvoch kľúčových predmetov – rodného jazyka a matematiky si nesieme od 16. storočia, lebo je to správne, alebo od 16. storočia nie sme schopní si uvedomiť, že nie len matematikou a rodným jazykom, sme múdri? Len pre zaujímavosť prezradím, že dejepis, zemepis, prírodné vedy sa vyučovali ako výklad diel antických autorov a Biblie.

Pobedim

V prvej polovici 16. storočia popravili aj lúpežných rytierov, bratov Podmanickovcov, Jána a Rafaela. Podobne ako legendárny Matúš Čák, obsadzovali hrady, na ktoré nemali majetkový nárok, prepadávali mestá a dediny, žiadali výkupné. Úplne rovnako sa správal aj iný šľachtic z vyšších spoločenských kruhov, Mikuláš Kostka. Obsadil a opevnil hrad Lietava a odolal pokusom o jeho dobytie. Keď sa v roku 1542 na hrad dostavil úradník, ktorý mal zabezpečiť jeho odovzdanie do rúk nitrianskej kapitoly, dal tohto tak zmlátiť, že na následky zranení zomrel. František Bubek, dedičný župan Gemerskej stolice raboval kostoly a kradol z nich zvony. Liatinu z nich využil na razenie falošných mincí. Matej Boš sa zmocnil hradu Muráň a lúpežil na Spiši aj na Gemeri. Jednoducho magnáti a politici mali vždy svoje pravidlá ako znásobiť svoje hmotné zabezpečenie.

Pobedim

Kostol sv. Michala Archanjela

Ak kostol postavili bohatí nie len pre seba, ale aj pre chudobný pospolitý ľud, môžeme im ďakovať, že zanechali po sebe kus kvalitnej architektúry. Ten kostol je ako perla stratená na slovenskom vidieku.

Stojí bokom od hlavných okresných ciest, ale dominuje celej obci. Je krásny ako obrovský osamotene stojaci strom. Pyšný, neprehliadnuteľný, sebavedomý. Je to presne ten typ kostola, o ktorom si poviete, idem si ho pozrieť!

Pobedim

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia